Home

Elektroinštalácie v starších objektoch verzus súčasné požiadavky.

Tak ako sa zvyšuje životná úroveň, narastá aj počet elektrických spotrebičov v domácnostiach. Dnes nie je zriedkavosťou vlastniť aspoň dva televízory, počítač, hi-fi súpravu a rozličných elektrických pomocníkov v kuchyni či dielni. Nárast spotreby elektrickej energie podporujú aj tzv. veľké elektrické spotrebiče – elektrické sporáky, bojlery a vykurovacie telesá.

Týmto trendom sa prispôsobuje aj legislatíva a normotvorba. Elektroinštalácie, ktoré slúžia na rozvod a distribúciu elektrickej energie v budovách a ktoré zabezpečujú napájanie elektrických spotrebičov, musia spĺňať stanovené predpisy, najmä z pohľadu bezpečnosti. Pri novej výstavbe musí už samotná projektová dokumentácia zohľadňovať vždy najaktuálnejšie predpisy a požiadavky.

Situácia v starších budovách

V starších budovách je stav elektroinštalácie konzervovaný nezriedka aj 30 a viac rokov. Prirodzene, takáto elektroinštalácia nedokáže bezpečne a spoľahlivo plniť svoju funkciu v súlade s aktuálnymi požiadavkami, ktoré stanovuje norma. Jediným východiskom je rekonštrukcia. Prax však býva taká, že pri rekonštrukciách menšieho rozsahu kladieme dôraz najmä na estetické hľadisko, takže kým elektroinštalácia ukrytá pod omietkami plní svoju funkciu, necítime nutnosť ju meniť. Pri takomto prístupe je však len otázkou času, kedy inštalácia zlyhá a my budeme musieť riešiť havarijný stav, ktorému sme mohli predísť. Preto by sme si mali uvedomiť, že bezpečnosť a funkčnosť elektrickej inštalácie má svoj význam, a postarať sa o jej rekonštrukciu, kým nie je neskoro.

Prečo staršie inštalácie nevyhovujú?

Pri hľadaní odpovede na túto otázku nám pomôže bližší pohľad na dva základné typy starších elektroinštalácií, ktoré ešte stále môžeme bežne nájsť v budovách (uvádzaný vek a spôsob vyhotovenia sú len orientačné).

Elektroinštalácie staršie ako 40 rokov

Obr. 1 Inštalačná škatuľa starého typu a medený jednožilový vodič s impregnovanou textilnou izoláciouDnes sú už skôr výnimkou. Vyskytujú sa v starých budovách, ktoré doteraz neprešli významnejšou rekonštrukciou. Charakterizuje ich použitie medených vodičov s impregnovanou textilnou izoláciou – v čiernej farbe pre fázový (dnes krajný) vodič a obyčajne v červenej farbe pre nulovací vodič (dnes PEN vodič). Vodiče pre jednotlivé spotrebiteľské obvody (napríklad svetelný obvod, zásuvkový obvod) sú veľmi tenké, prierez 1 mm2 nie je výnimkou. Spoje vodičov sú vyhotovené jednoduchým skrútením dvoch alebo viacerých odizolovaných koncov vodičov a zaizolovaním spoja izolačnou páskou. V jednej inštalačnej škatuli je počet spojov limitovaný len veľkosťou škatule a zručnosťou elektromontéra. Hľadanie a odstraňovanie porúch v takýchto rozvodoch vyžaduje veľkú šikovnosť. Inštalačné škatule (obr. 1) sú z impregnovaného papiera alebo kovového plechu. Ak sú vodiče uložené v inštalačných rúrkach, tie (obr. 2) sú vyrobené z impregnovaného papiera (tzv. Bermanove rúrky). Keďže tento materiál nie je ohybný, v odbočkách alebo zlomoch sú použité spojovacie diely, napríklad z porcelánu. Svetlosť rúrok je veľmi malá. Elektromer je väčšinou umiestnený spolu s poistkami na tzv. elektromerovej doske. Odbočovacie rozvodnice (obr. 3) sú z dreva, ochrana pred nedovoleným odberom v spoločných priestoroch často chýba. Problém s týmito elektroinštaláciami spočíva predovšetkým v nedostatočných prierezoch vodičov a v použití nevyhovujúcich izolačných materiálov.

Obr. 2 Bermanova rúrka z impregnovaného papieraObr. 3 Odbočovacia rozvodnica

Elektroinštalácie spred roka 1990

Výstavbu v čase socializmu charakterizuje všeobecné šetrenie materiálmi, najmä strategickými surovinami ako napríklad meďou. Vo vnútorných elektrických rozvodoch budov z tohto obdobia preto nájdeme najmä hliníkové vodiče s prierezom od 2,5 mm2, z izolačných materiálov prevláda termosetový bakelit, neskôr najmä PVC.

Elektroinštalačné škatule a rúrky sú tiež z PVC. Spoje v inštalačných škatuliach sú skrutkové, na ich realizáciu vtedajší majstri používali mostíky – väčšinou štyri v jednej škatuli. Elektrickú sieť z tohto obdobia označujeme TN-C, čo je štvorvodičový systém tvorený tromi krajnými (fázovými) vodičmi a nulovacím vodičom PEN. Okrem izolovaných jednožilových vodičov boli v čase socializmu rozšírené aj káble AYKY s hliníkovým jadrom a izoláciou žíl a plášťa z PVC. Problémom takéhoto vyhotovenia elektroinštalácie je v prvom rade použitie hliníkových vodičov v kombinácii so skrutkovými spojmi v inštalačných škatuliach. Hliník pôsobením prechodu prúdu a oteplenia tzv. tečie, uvoľňuje sa zo skrutkového spoja. Tým dochádza k zvýšeniu prechodového odporu, následnému otepleniu, iskreniu a pod., čo môže viesť až k vzniku požiaru. Ak sa navyše uvoľní spoj vodiča PEN, fáza sa objaví na kostrách spotrebičov v danom obvode (napríklad na chladničke, práčke), čo je mimoriadne nebezpečné pre obyvateľov domácnosti. Elektroinštalácie s hliníkovými vodičmi vyžadujú vykonávanie pravidelných revízií, v rámci ktorých treba dotiahnuť skrutkové spoje v škatuliach. V rodinných domoch a bytoch však málokto vykonáva takéto revízie, preto sa zvyšuje riziko zásahu elektrickým prúdom alebo vzniku požiaru.


Moderné elektroinštalácie

Dnes sú nároky na použité materiály a spôsob vyhotovenia podstatne prísnejšie. Inštalovanie hliníkových vodičov vo vnútorných rozvodoch elektroinštalácie je zakázané. Elektroinštaláciu musíme vyhotovovať v sústave TN-S, kde popri krajných vodičoch samostatne vedieme ochranný vodič PE a neutrálny vodič N. Sústava TN-S je oproti sústave TN-C s kombinovaným PEN vodičom bezpečnejšia. Materiál vodičov a inštalačných rúrok musí byť taký, aby sa v prípade požiaru nimi nemohol šíriť oheň. Inštalačné škatule so skrutkovými spojmi majú väčšinou päť mostíkov na samostatné spájanie vodičov PE a N. Čoraz častejšie sa však môžeme stretnúť so spojmi realizovanými pomocou priestorovo úspornejších bezskrutkových svoriek.


Nároky na elektrický príkon v domácnostiach

Treba zdôrazniť, že nerastie len spotreba energie, ale tzv. súčasný príkon bytu – množstvo elektriny, ktoré môžeme v danej chvíli využívať. Tento príkon musíme mať na pamäti pri dimenzovaní elektroinštalácie a prispôsobiť mu prierezy vedení i veľkosti ističov. Ak by sme odber v istej chvíli neúmerne zvýšili (napríklad zapnutím väčšieho počtu spotrebičov) a toto zvýšenie by trvalo určitý čas, pravdepodobne by ističe zareagovali a odpojili príslušný obvod inštalácie. Ak však nemáme elektroinštaláciu správne nadimenzovanú alebo sme v nej robili neodborné zásahy, môžu sa prehriať a zničiť vodiče. Dimenzovanie vedení a istenia sa odvíja od štandardných hodnôt súčasného príkonu bytu. Tu rozlišujeme tri kategórie stupňa elektrifikácie:


•    A pre bytové jednotky s elektrickým osvetlením a zásuvkami,

•    B pre bytové jednotky s elektrickým ohrevom vody a/alebo varením,

•    C pre bytové jednotky s elektrickým vykurovaním.


Kým kategória C sa posudzuje individuálne, pre kategórie A a B udáva veľkosť uvažovaného súčasného príkonu bytu Tab. (tab. 1). Keďže spotreba elektrickej energie v domácnostiach stúpa, približne raz za 15 rokov sa hodnoty v tejto tabuľke upravujú, zvyčajne narastajú približne o 25 %.


Tab. 1 Súčasný príkon bytu


Rast spotreby elektrickej energie

Od posledného zvýšenia výpočtovej hodnoty súčasného príkonu uplynulo už viac ako 10 rokov a nároky na využitie elektrickej energie rastú ďalej. Napríklad v súčasnosti je čoraz populárnejšie elektrické varenie vzhľadom na dobré možnosti regulácie a celkovú bezpečnosť (nepoužívame otvorený oheň). Sem patrí aj používanie mikrovlnných rúr alebo sporákov s halogénovým ohrevom. Rovnako rastie aj využívanie elektrickej energie na vykurovanie. Hoci stále prevláda názor, že je finančne náročné a navyše závislé od povolenia rozvodných závodov, doplnkové nízkoteplotné vykurovanie kúpeľní, kuchýň a podobných priestorov vykurovacími rohožami prispieva k vyššiemu komfortu nášho bývania. V lete sa zas k slovu dostáva klimatizácia, či už vo forme pevne zabudovaných, alebo mobilných klimatizačných jednotiek. Toto všetko však znamená pre elektroinštalácie zaťaženie, na ktoré nie sú prispôsobené. Varovaním pre nás môže byť kritická situácia s dodávkou elektriny v južných krajinách (napríklad v Taliansku), ktorá sa každoročne so železnou pravidelnosťou opakuje v lete. Podobné problémy môžeme časom očakávať aj u nás.


Minimalistické projekty

Žiaľ, aj dnes sa pri príprave projektov elektroinštalácie bytov či rodinných domov môžeme stretnúť s používaním minimalistických prístupov. Luster uprostred miestnosti či zásuvky v obývačke rozmiestnené pozdĺž steny v pravidelných vzdialenostiach podľa pravítka – to všetko má korene v nedávnej minulosti. V praxi sa predpokladá, že napokon si aj tak dáme spraviť elektroinštaláciu podľa seba a projekt potrebujeme len na stavebné povolenie. Takýmto prístupom však škodíme najmä sami sebe. Projekt má predovšetkým vystihovať predpokladané dispozičné riešenie priestoru a elektroinštalácia by sa mala po realizácii čo najviac približovať pôvodnému projektu. Neočakávané zmeny v priebehu realizácie preto zaznamenávame do projektovej dokumentácie ako tzv. skutočné vyhotovenie elektroinštalácie. Aby zmien bolo čo najmenej, už v procese projektovania projektu môžeme konzultovať svoje požiadavky s elektroprojektantom.

Ak napríklad plánujeme v obývačke umiestniť v niektorom rohu stolík s televíznym prijímačom, DVD prehrávačom a hi-fi súpravou, budeme na tomto mieste potrebovať väčší počet zásuviek. Vyhneme sa tak tradičnému používaniu rozdvojok a predlžovacích šnúr.

Tab. 2 Minimálny počet svetelných a zásuvkových obvodov v závislosti od veľkostnej kategórie bytu Tab. 3 Požiadavky na počet svetelných vývodov v jednotlivých miestnostiach

Elektrické obvody

Kedysi stačil v byte jeden svetelný a jeden zásuvkový obvod. Dnes to už neplatí (okrem skutočne malometrážnych bytov). Požiadavky na minimálny počet obvodov uvádza tab. 2. Minimálny predpísaný počet zásuviek, svetelných a iných vývodov je uvedený v tab. 3 a 4. Z tabuliek vidno, že napríklad v kuchyni by malo byť aspoň päť zásuviek. Iste, počet elektrických spotrebičov v modernej kuchyni je veľký – svoju zásuvku potrebuje chladnička, umývačka riadu, mikrovlnná rúra, varná kanvica, prípadne kávovar, nehovoriac o množstve drobných spotrebičov, ktoré do zásuviek pripájame dočasne – mixéry, krájače, hriankovače... Uvedený počet zásuviek z tab. 4 preto musíme považovať za minimálny a v skutočnosti by sme mali pamätať na dostatočnú rezervu, zohľadniac individuálne požiadavky konkrétnej domácnosti.

Podobne je to aj so svetelnými obvodmi. Napríklad v kuchyni môže celkové osvetlenie tvoriť nepriame osvetlenie žiarivkovým svietidlom inštalovaným za hornými skrinkami kuchynskej linky a priame osvetlenie s použitím halogénových žiaroviek v rampe nad linkou alebo s použitím smerovaných halogénových svietidiel na spoločnom základe. Aj v iných miestnostiach je vhodnejšie navrhnúť rozdelené osvetlenie rôznych častí priestoru.


Tab. 4 Požiadavky na počet zásuvkových vývodov v jednotlivých miestnostiach

Ako rekonštruovať?

Ak nemáme patričné vzdelanie, akýkoľvek zásah do elektroinštalácie musíme zveriť do rúk odborníka – elektroinštalatéra alebo pracovníka elektromontážnej firmy, ktorý presne vie, ako inštaláciu vytvoriť podľa platných noriem a predpisov. V súčasnosti už vodiče a káble nekrižujú steny náhodne ako kedysi. Vedenia prednostne umiestňujeme do tzv. elektroinštalačných zón (obr. 4). Ak potrebujeme priviesť elektrické vedenie k nástennému svietidlu mimo stanovených zón, postupujeme podľa pravidla, že takéto vedenie treba priviesť kolmo z najbližšej zóny. Takto približne vieme, kde sa v stenách nachádzajú skryté vedenia, čo oceníme napríklad pri vešaní obrazov či poličiek. Všetky vedenia realizujeme v sústave TN-S. To znamená, že pri jednofázových obvodoch použijeme trojžilové káble (alebo alternatívne jednožilové vodiče) s krajným (čiernym), neutrálnym (svetlomodrým) a ochranným (zelenožltým) vodičom, pri trojfázových obvodoch päťžilové káble s tromi krajnými vodičmi. Sústava TN-S je podmienkou aj na nasadenie prúdového chrániča, ktorého použitie je v určitých prípadoch predpísané (napríklad zásuvka v kúpeľni). V kúpeľniach existujú špeciálne požiadavky na umiestnenie a vyhotovenie vedení, spínačov, zásuviek a ďalších spotrebičov.


Obr. 4 Elektroinštalačné zóny na prednostné ukladanie vedení do stien


Ak sú elektromery umiestnené pôvodne vnútri bytu alebo domu, pri rekonštrukcii dodávateľ elektriny prísne vyžaduje umiestniť nový elektromerový rozvádzač na verejne prístupnom mieste. V prípade rodinných domov to zvyčajne nie je veľký problém, nanajvýš pocítime zvýšené finančné nároky na prerobenie prípojky či hlavného domového vedenia. V bytových domoch sa dajú elektromery umiestniť na spoločných chodbách, čo je určitým kompromisom, lebo aj spoločné chodby sa zatvárajú pred vstupom zvonka. Vývoj v tejto oblasti smeruje k tomu, že v budúcnosti sa elektromery budú odčítavať diaľkovo, zatiaľ však platia uvedené požiadavky.


Dá sa rekonštrukciou ušetriť elektrická energia?


Obr. 5 Staré typy spínačovSúčasné ceny elektrickej energie dávajú pomerne slušné východiská na úspory energie. Niekedy stačí vymeniť žiarovky za úspornejšie kompaktné žiarivky, takéto opatrenie by však malo byť len dočasné. Ak plánujeme rekonštrukciu elektroinštalácie, mali by sme sa nad úsporami energie vážnejšie zamyslieť. Pri osvetlení rátame s čo najväčším využitím účinných lineárnych žiariviek, ktoré sú vhodnejšie ako kompaktné žiarivky s päticou E 27 určené na priamu náhradu žiaroviek. Žiarivkové svietidlá sú podstatne účinnejšie ako rôzne bytové svietidlá z tmavých materiálov. Známe problémy s mihaním svetla, „kancelárskou“ farbou svetla a pod. sú dnes už dávno prekonané. Žiarivky v kombinácii s modernými elektronickými predradníkmi poskytujú stabilné svetlo teplej farby, musíme si len vedieť vybrať vhodný typ žiarivky (podľa farby svetla) a svietidla (s elektronickým predradníkom).


Medzi pevne pripojené spotrebiče s veľkým potenciálom úspor energie patrí aj bojler. Moderné ohrievače vody majú kvalitnú tepelnú izoláciu a účinnejší ohrev. Pri výbere elektrického sporáka sa v záujme úspor energie môžeme orientovať na zariadenia s halogénovým ohrevom. Aj spotrebiče určené na pripojenie do zásuvky môžu predstavovať potenciál úspor, nie sú však súčasťou elektroinštalácie. Pri rekonštrukcii by sme však mali vziať do úvahy ich plánované umiestnenie a príkon takýchto spotrebičov zasa zohľadniť pri dimenzovaní.


Dá sa povedať, že elektroinštalácie slúžia dobre vtedy, ak si ich prítomnosť neuvedomujeme a používame elektrické spotrebiče bez toho, aby sme boli akokoľvek obmedzovaní. Aj skryté nedostatky, prípadne zanedbania bezpečnostných predpisov predstavujú potenciálne ohrozenie, v lepšom prípade iba možný zdroj porúch. Ak chceme zistiť skutočný stav elektroinštalácie v domácnosti i to, či spĺňa požiadavky noriem, môžeme sa obrátiť na revízneho technika. Ten na základe vykonania odbornej prehliadky a odbornej skúšky zistí prípadné nedostatky a takisto poradí, ako môžeme tieto poruchy odstrániť. Pravidelnými revíziami teda predídeme krízovým situáciám a budeme sa môcť spoľahnúť, že naša elektroinštalácia je plne funkčná a pripravená splniť všetky naše (primerané) nároky.

Úvod     Služby     Referencie     Info a články     Partneri     Kontakt

Info a články

Mobil: 0905 746 477

Copyright © 2016 rikapro.sk. Všetky práva vyhradené.

RiKaPro s.r.o.
Staviteľská 3
831 04  Bratislava

Mobil:
0905 746 477

E-mail:
rikapro@rikapro.sk

RiKaPro Bratislava - eletroinštalácie, bleskozvody, revízie, kamerové systémy / Info a články